जेण सहावेण जदा परिणदरूवम्मि तम्मयत्तादो ।
तं परिणामं साहदि जो वि णओ सो हु परमत्थो ।।२७७।।
येन स्वभावेन यदा परिणतरूपे तन्मयत्वात् ।
तं परिणामं साधयति यः अपि नयः सः खलु परमार्थः ।।२७७।।
artha — vastu je kALe je svabhAve pariNamanarUp hoy chhe te
kALe te pariNAmathI tanmay hoy chhe; tethI te ja pariNAmarUp (vastune)
sAdhe – kahe te evambhUtanay chhe. A nay paramArtharUp chhe.
bhAvArtha — je dharmanI mukhyatAthI vastunun je nAm hoy te ja
arthanA pariNamanarUp je kALe (vastu) pariName tene te ja nAmathI kahe
te evambhUtanay chhe, tene nishchay (nay) paN kahevAmAn Ave chhe. jem
‘gau’ne chAle tyAre ja gAy kahe paN anya kALe na kahe.
have nayonA kathanane sankoche chhe —
एवं विविहणएहिं जो वत्थुं ववहरेदि लोयम्हि ।
दंसणणाणचरित्तं सो साहदि सग्गमोक्खं च ।।२७८।।
एवं विविधनयैः यः वस्तु व्यवहरति लोके ।
दर्शनज्ञानचरित्रं सः साधयति स्वर्गमोक्षौ च ।।२७८।।
artha — je puruSh A pramANe nayothI vastune vyavahArarUp kahe
chhe – sAdhe chhe – pravartAve chhe te puruSh darshan-gnAn-chAritrane sAdhe chhe tathA
svarga-mokShane sAdhe chhe.
bhAvArtha — pramAN-nayathI vastunun svarUp yathArtha sadhAy chhe. je
puruSh pramAN-nayonun svarUp jANI vastune yathArtha vyavahArarUp pravartAve chhe
tene samyagdarshan-gnAn-chAritranI tathA tenA phaLarUp svarga-mokShanI siddhi
thAy chhe.
have kahe chhe ke tattvArthanun shravaN, gnAn, dhAraN ane bhAvanA
karavAvALA viralA chhe —
lokAnuprekShA ]
[ 149