bhAvArtha — indriyone jItavI te upavAs chhe; eTalA mATe
bhojan karatA hovA chhatAn paN yatipuruSh upavAsI ja chhe, kAraN ke
teo indriyone vash karI pravarte chhe.
जो मणइंदियविजई इहभवपरलोयसोक्खणिरवेक्खो ।
अप्पाणे वि य णिवसइ सज्झायपरायणो होदि ।।४४०।।
कम्माण णिज्जरट्ठं आहारं परिहरेइ लीलाए ।
एगदिणादिपमाणं तस्स तवं अणसणं होदि ।।४४१।।
यः मनःइन्द्रियविजयी इहभवपरलोकसौख्यनिरपेक्षः ।
आत्मनि एव निवसति स्वाध्यायपरायणः भवति ।।४४०।।
कर्मणां निर्जरार्थं आहारं परिहरति लीलया ।
एकदिनादिप्रमाणं तस्य तपः अनशनं भवति ।।४४१।।
artha — je man ane indriyono jItavAvALo chhe, A bhav
parabhavanA viShayasukhomAn apekShArahit chhe arthAt vAnchchhA karato nathI,
potAnA AtmasvarUpamAn ja rahe chhe vA svAdhyAyamAn tatpar chhe, tathA
karmanirjarA arthe krIDA eTale lIlAmAtra klesharahit harShasahit ek divas
AdinI maryAdApUrvak je AhArane chhoDe chhe tene anashanatap hoy chhe.
bhAvArtha — upavAsano evo artha chhe ke – indriy tathA man
viShayomAn pravRuttirahit thaI AtmAmAn rahe te upavAs chhe. Alok
– paralok sambandhI viShayonI vAnchchhA na karavI te indriyajay chhe tathA
AtmasvarUpamAn lIn rahevun vA shAstranA abhyAs – svAdhyAyamAn man
lagAvavun e upavAsamAn pradhAn chhe; vaLI jem klesh na Upaje evI
rIte krIDAmAtrapaNe ek divas AdinI maryAdArUp AhArano tyAg
karavo te upavAs chhe. e pramANe upavAs nAmanun anashanatap thAy chhe.
उववासं कुव्वाणो आरंभं जो करेदि मोहादो ।
तस्स किलेसो अवरं कम्माणं णेव णिज्जरणं ।।४४२।।
252 ]
[ svAmikArttikeyAnuprekShA