संमुच्छिणा मणुस्सा अज्जवखंडेसु होंति णियमेण ।
ते पुण लद्धिअपुण्णा णारयदेवा वि ते दुविहा ।।१३३।।
सम्मूर्च्छनाः मनुष्याः आर्यखण्डेषु भवन्ति नियमेन ।
ते पुनः लब्धिअपूर्णाः नारकदेवाः अपि ते द्विविधाः ।।१३३।।
arthaḥ — sammūrchchhan manuṣhya niyamathī āryakhaṇḍamān ja hoy ane
te labdhyaparyāptak ja hoy chhe. vaḷī nārakī tathā devanā, paryāpta ane
nirvr̥uttyaparyāptanā bhedathī, chār prakār chhe. e pramāṇe tiryañchanā pañchāshī
bhed, manuṣhyanā nav bhed, nārakī tathā devanā chār bhed em badhāy
maḷī aṭhṭhāṇun bhed thayā. ghaṇāne samānatāthī bhegā karī — saṅkṣhepatāthī
saṅgrah karī — kahevāmān āve tene samās kahe chhe. ahīn ghaṇā
jīvono saṅkṣhep karīne kahevun tene jīvasamās jāṇavo. e pramāṇe
jīvasamās kahyā.
have paryāptinun varṇan kare chheḥ —
आहारसरीरिंदियणिस्सासुस्सासभासमणसाणं ।
परिणइवावारेसु य जाओ छ च्चेव सत्तीओ ।।१३४।।
आहारशरीरेन्द्रियनिःश्वासोच्छ्वासभाषामनसाम् ।
परिणतिव्यापारेषु च याः षडेव शक्तयः ।।१३४।।
arthaḥ — āhār, sharīr, indriy, shvāsochchhvās, bhāṣhā ane
mananā pariṇamananī pravr̥uttimān je sāmarthya chhe tenā chha prakār chhe.
bhāvārthaḥ — ātmāne yathāyogya karmano uday thatān āhārādi
grahaṇanī shakti hovī tene shaktirūp paryāpti kahīe chhīe. tenā chha
prakār chhe.
have shaktinun kārya kahe chheḥ —
तस्सेव कारणाणं पुग्गलखंधाण जा हु णिप्पत्ति ।
सा पज्जत्ती भण्णदि छब्भेया जिणवरिंदेहिं ।।१३५।।
lokānuprekṣhā ]
[ 81