तस्याः एव कारणानां पुद्गलस्कन्धानां या स्फु टं निष्पत्तिः ।
सा पर्याप्तिः भण्यते षड्भेदाः जिनवरेन्द्रैः ।।१३५।।
arthaḥ — e shaktinī pravr̥uttinī pūrṇatānā kāraṇarūp je
pudgalaskandh chhe tenī pragaṭapaṇe niṣhpatti arthāt pūrṇatā hovī tene paryāpti
kahe chhe em jinendradeve kahyun chhe.
have paryāpta ane nirvr̥uttyaparyāptano kāḷ kahe chheḥ —
१पज्जत्तिं गिह्णंतो मणुपज्जत्तिं ण जाव समणोदि ।
ता णिव्वत्तिअपुण्णो मणुपुण्णो भण्णदे पुण्णो ।।१३६।।
पर्याप्तिं गृह्णन् मनःपर्य्याप्तिं न यावत् समाप्नोति ।
तावत् निर्वृत्त्यपर्याप्तकः मनःपूर्णः भण्यते पूर्णः ।।१३६।।
arthaḥ — ā jīv, paryāptine grahaṇ karato thako jyān sudhī
manaparyāptine pūrṇa na kare tyān sudhī tene nirvr̥uttyaparyāpta kahe chhe, ane
jyāre manaparyāpti pūrṇa thāy chhe tyāre tene paryāpta kahe chhe.
bhāvārthaḥ — ahīn sañgnīpañchendriy jīvanī apekṣhā lakṣhamān laī ā
pramāṇe kathan karyun chhe; parantu anya granthomān jyān sudhī sharīraparyāpti pūrṇa
na thāy tyān sudhī te nirvr̥uttyaparyāpta chhe. e pramāṇe sarvajīv-āshrit
kathan chhe.
१त्तज्जपस्स य उदये णियणियपज्जत्तिणिट्ठिदो होदि ।
जाव सरीरमपुण्णं णिव्वत्ति-अपुण्णगो ताव ।।
(go. jī. gā. 120)
पर्याप्तस्य च उदये निजनिजपर्याप्तिनिष्ठितो भवति ।
यावत् शरीरं अपूर्णं निर्वृत्त्यपूर्णकः तावत् ।।
artha — paryāpti nāmanā nāmakarmanā udayathī jīv potapotānī paryāpti
banāve chhe. jyān sudhī sharīraparyāpti pūrṇa thatī nathī tyān sudhī tene
nirvr̥uttyaparyāptak kahe chhe.
82 ]
[ svāmikārttikeyānuprekṣhā