bhāvārthaḥ — indriyone jītavī te upavās chhe; eṭalā māṭe
bhojan karatā hovā chhatān paṇ yatipuruṣh upavāsī ja chhe, kāraṇ ke
teo indriyone vash karī pravarte chhe.
जो मणइंदियविजई इहभवपरलोयसोक्खणिरवेक्खो ।
अप्पाणे वि य णिवसइ सज्झायपरायणो होदि ।।४४०।।
कम्माण णिज्जरट्ठं आहारं परिहरेइ लीलाए ।
एगदिणादिपमाणं तस्स तवं अणसणं होदि ।।४४१।।
यः मनःइन्द्रियविजयी इहभवपरलोकसौख्यनिरपेक्षः ।
आत्मनि एव निवसति स्वाध्यायपरायणः भवति ।।४४०।।
कर्मणां निर्जरार्थं आहारं परिहरति लीलया ।
एकदिनादिप्रमाणं तस्य तपः अनशनं भवति ।।४४१।।
arthaḥ — je man ane indriyono jītavāvāḷo chhe, ā bhav
parabhavanā viṣhayasukhomān apekṣhārahit chhe arthāt vāñchchhā karato nathī,
potānā ātmasvarūpamān ja rahe chhe vā svādhyāyamān tatpar chhe, tathā
karmanirjarā arthe krīḍā eṭale līlāmātra klesharahit harṣhasahit ek divas
ādinī maryādāpūrvak je āhārane chhoḍe chhe tene anashanatap hoy chhe.
bhāvārthaḥ — upavāsano evo artha chhe ke – indriy tathā man
viṣhayomān pravr̥uttirahit thaī ātmāmān rahe te upavās chhe. ālok
– paralok sambandhī viṣhayonī vāñchchhā na karavī te indriyajay chhe tathā
ātmasvarūpamān līn rahevun vā shāstranā abhyās – svādhyāyamān man
lagāvavun e upavāsamān pradhān chhe; vaḷī jem klesh na ūpaje evī
rīte krīḍāmātrapaṇe ek divas ādinī maryādārūp āhārano tyāg
karavo te upavās chhe. e pramāṇe upavās nāmanun anashanatap thāy chhe.
उववासं कुव्वाणो आरंभं जो करेदि मोहादो ।
तस्स किलेसो अवरं कम्माणं णेव णिज्जरणं ।।४४२।।
252 ]
[ svāmikārttikeyānuprekṣhā