उपवासं कुर्वाणः आरम्भं यः करोति मोहतः ।
तस्य क्लेशः अपरं कर्मणां नैव निर्जरणम् ।।४४२।।
arthaḥ — je upavās karato thako paṇ mohathī ārambh – gr̥uh
kāryādikane kare chhe tene pratham gr̥uhakāryano klesh to hato ja ane bījo
ā bhojan vinā kṣhudhā – tr̥uṣhāno klesh thayo. eṭale e pramāṇe thatān to
klesh ja thayo paṇ karmanirjarā to na thaī.
bhāvārthaḥ — je āhārane to chhoḍe paṇ viṣhay – kaṣhāy – ārambhane
na chhoḍe tene pahelān to klesh hato ja ane have ā bījo klesh bhūkh
-tarasano thayo, evā upavāsamān karmanirjarā kyāthī thāy? karma nirjarā
to sarva klesh chhoḍī sāmyabhāv karatān ja thāy chhe. em samajavun.
have avamodaryatap be gāthāmān kahe chheḥ —
आहारगिद्धिरहिओ चरियामग्गेण पासुगं जोग्गं ।
अप्पयरं जो भुंजइ अवमोदरियं तवं तस्स ।।४४३।।
आहारगृद्धिरहितः चर्यामार्गेण प्रासुकं योग्यम् ।
अल्पतरं यः भुंक्ते अवमौदर्यं तपः तस्य ।।४४३।।
arthaḥ — je tapasvī āhāranī ati gr̥uddhi rahit thaī sūtramān
kahyā pramāṇe charyānā mārgānusār yogya prāsuk āhār paṇ ati alpa
grahaṇ kare tene avamodaryatap hoy chhe.
bhāvārthaḥ — munirāj āhāranā chhentālīs doṣh, batrīs antarāy
ṭāḷī chaud maḷadoṣharahit prāsuk yogya bhojan grahaṇ kare chhe topaṇ te
ūṇodaratap kare chhe, temān paṇ potānā āhāranā pramāṇathī thoḍo āhār
le chhe. āhāranun pramāṇ ek grāsathī batrīs grās sudhī kahyun chhe temān
yathāichchhānusār ghaṭatā pramāṇamān (āhār) le te avamodaryatap chhe.
जो पुण कित्तिणिमित्तं मायाए मिट्ठभिक्खलाहट्ठं ।
अप्पं भुंजदि भोज्जं तस्स तवं णिप्फलं बिदियं ।।४४४।।
dvādash tap ][ 253