-vaidik ādinān laukikashāstro lokone ṭhagavā arthe bhaṇe chhe tene svādhyāy
shāno? ahīn koī prashna kare ke – muni ane paṇḍitapuruṣho to badhāy
shāstro bhaṇe chhe; jo em chhe to teo shā māṭe bhaṇe chhe? tenun
samādhān – ahīn rāg-dveṣhathī potānā viṣhay – ājīvikādik poṣhavā māṭe,
lokone ṭhagavā māṭe, je bhaṇe chhe teno niṣhedh chhe. paṇ je dharmārthī thayo
thako kāīk (pāramārthik) prayojan jāṇī e shāstrone bhaṇe, gnān
vadhāravā māṭe, paropakār karavā māṭe, puṇya – pāpano visheṣh nirṇay karavā
māṭe, sva-paramatanī charchā jāṇavā māṭe, ane paṇḍit hoy to dharmanī
prabhāvanā thāy tethī arthāt ‘jainamatamān āvā paṇḍit chhe’ ityādi
prayojan māṭe, evā shāstrābhyāsano niṣhedh nathī, parantu mātra duṣhṭa
abhiprāyathī bhaṇe teno niṣhedh chhe.
जो अप्पाणं जाणदि असुइसरीरादु तच्चदो भिण्णं ।
जाणगरूवसरूवं सो सत्थं जाणदे सव्वं ।।४६५।।
यः आत्मानं जानाति अशुचिशरीरात् तत्त्वतः भिन्नम् ।
ज्ञायकरूपस्वरूपं सः शास्त्रं जानाति सर्वम् ।।४६५।।
arthaḥ — je muni ā apavitra sharīrathī potānā ātmāne
paramārthe bhinna – gnāyakasvarūp jāṇe chhe teṇe sarva shāstro jāṇyān.
bhāvārthaḥ — je muni shāstrābhyās alpa paṇ kare chhe, parantu jo
potānā ātmānun svarūp ā ashuchimay sharīrathī bhinna, gnāyak
(dekhavā – jāṇavāvāḷun) shuddhopayogasvarūp chhe em jāṇe chhe to te badhāy
shāstro jāṇe chhe, parantu jeṇe potānun svarūp to jāṇyun nahi ane ghaṇān
shāstro bhaṇyo to tethī shun sādhya thayun?
जो णवि जाणदि अप्पं णाणसरूवं सरीरदो भिण्णं ।
सो णवि जाणदि सत्थं आगमपाढं कुणंतो वि ।।४६६।।
यः न अपि जानाति आत्मानं ज्ञानस्वरूपं शरीरतः भिन्नम् ।
सः न अपि जानाति शास्त्रं आगमपाठं कुर्वन् अपि ।।४६६।।
dvādash tap ][ 267