duḥkhakārī sāmagrīno sanyog thatān tene dūr karavānun dhyān rahe, tathā bījun
iṣhṭa – sukhakārī sāmagrīno viyog thatān tene pharīthī meḷavavānun chintavan
– dhyān rahe te ārttadhyān chhe. anya granthomān tenā chār bhed kahyā chhe —
iṣhṭaviyoganun chintavan, aniṣhṭasanyoganun chintavan, pīḍānun chintavan tathā
nidānabandhachintavan. ahīn be kahyā temān ā chārey garbhit thaī jāy chhe.
aniṣhṭasanyog dūr karavāmān pīḍā – chintavan āvī jāy chhe tathā iṣhṭane
meḷavavānī vāñchchhāmān nidānabandh āvī jāy chhe. e banne dhyān ashubh
chhe, pāpabandh karanārān chhe; māṭe dharmātmā puruṣhoe te tajavā yogya chhe.
have raudradhyān kahe chheḥ —
हिंसाणंदेण जुदो असच्चवयणेण परिणदो जो दु ।
तत्थेव अथिरचित्तो रुद्दं झाणं हवे तस्स ।।४७५।।
हिंसानन्देन युतः असत्यवचनेन परिणतः यः तु ।
तत्र एव अस्थिरचित्तः रौद्रं ध्यानं भवेत् तस्य ।।४७५।।
arthaḥ — je puruṣh hinsāmān ānandayukta hoy, asatyavachanarūp
pariṇamato rahe ane tyān ja vikṣhiptachitta rahe tene raudradhyān hoy chhe.
bhāvārthaḥ — jīvaghāt karavo te hinsā chhe. e karīne je ati
harṣha māne, shikārādimān ati ānandathī pravarte, parane vighna thatān ati
santuṣhṭa thāy, jūṭhavachan bolī temān potānun pravīṇapaṇun māne tathā paradoṣh
nirantar dekhyā kare – kahyā kare ane temān ānand māne te badhun raudradhyān
chhe. e pramāṇe ā be bhed raudradhyānanā kahyā.
have (raudradhyānanā) bījā be bhed kahe chheḥ —
परविसयहरणसीलो सगीयविसए सुरक्खणे दक्खो ।
तग्गयचिंताविट्ठो णिरंतरं तं पि रुद्दं पि ।।४७६।।
परविषयहरणशीलः स्वकीयविषये सुरक्षणे दक्षः ।
तद्गतचिन्ताविष्टः निरन्तरं तदपि रौद्रं अपि ।।४७६।।
272 ]
[ svāmikārttikeyānuprekṣhā