arthaḥ — juo to kharā ā deh, snān ane sugandhī vastuo
vaḍe sajāvavā chhatān paṇ tathā anek prakāranān bhojanādi bhakṣhyo vaḍe
pālan karavā chhatān paṇ, jaḷ bharelā kāchā ghaḍānī māphak, kṣhaṇamātramān
vilay pāmī jāy chhe.
bhāvārthaḥ — evā ā sharīramān sthirabuddhi karavī te moṭī bhūl chhe.
āgaḷ lakṣhmīnun asthirapaṇun darshāve chheḥ —
जा सासया ण लच्छी चक्कहराणं पि पुण्णवंताणं ।
सा किं बंधेइ रइं इयरजणाणं अपुण्णाणं ।।१०।।
या शाश्वता न लक्ष्मीः चक्रधराणां अपि पुण्यवताम् ।
सा किं बध्नाति रतिं इतरजनानां अपुण्यानाम् ।।१०।।
arthaḥ — je lakṣhmī arthāt sampadā (utkr̥uṣhṭa) puṇyakarmanā uday
sahit je chakravartī temane paṇ shāshvatarūp nathī to anya je puṇyoday
vinānā vā alpapuṇyavāḷā puruṣho tenī sāthe kem rāg bāndhe? apitu
na bāndhe.
bhāvārthaḥ — e sampadānā abhimānathī ā prāṇī temān prīti kare
chhe te vr̥uthā chhe.
āgaḷ e ja arthane visheṣhatāthī kahe chheḥ —
कत्थवि ण रमइ लच्छी कुलीणधीरे वि पंडिए सूरे ।
पुज्जे धम्मिट्ठे वि य सुरूवसुयणे महासत्ते ।।११।।
कुत्र अपि न रमते लक्ष्मीः कुलीनधीरे अपि पण्डिते शूरे ।
पूज्ये धर्मिष्ठ अपि च सरूपसुजने महासत्त्वे ।।११।।
arthaḥ — ā lakṣhmī – sampadā kuḷavān, dhairyavān, paṇḍit, subhaṭ,
pūjya, dharmātmā, rūpavān, sujan ane mahā parākramī ityādi koī
puruṣhomān paṇ rāchatī nathī.
8 ]
[ svāmikārttikeyānuprekṣhā