adhruvānuprekṣhā ]
[ 11
यः सचित्य लक्ष्मीं घरणीतले संस्थापयति अतिदूरे ।
सः पूरुषः तां लक्ष्मीं पाषाणसमानिकां करोति ।।१४।।
arthaḥ — je puruṣh potānī sañchit lakṣhmīne ghaṇe ūṇḍe pr̥ithvītaḷamān
dāṭe chhe te puruṣh e lakṣhmīne pāṣhāṇ samān kare chhe.
bhāvārthaḥ — jem makānanā pāyāmān paththar nākhīe chhīe tem
teṇe lakṣhmī paṇ dāṭī, tethī te paṇ pāṣhāṇ samān ja thaī.
अणवरयं जो संचदि लच्छिं ण य देदि णेय भुंजेदि ।
अप्पणिया वि य लच्छी परलच्छीसमाणिया तस्स ।।१५।।
अनवरतं यः संचिनोति लक्ष्मीं न च ददाति नैव भुङ्क्ते ।
आत्मीया अपि च लक्ष्मीः परलक्ष्मीसमानिका तस्य ।।१५।।
arthaḥ — je puruṣh lakṣhmīno nirantar sañchay ja kare chhe paṇ nathī
dān karato ke nathī bhogavato, te puruṣh potānī lakṣhmīne pārakī lakṣhmī
jevī kare chhe.
bhāvārthaḥ — lakṣhmī pāmīne je dān ke bhog karato nathī tene,
te lakṣhmī pelānī (tenā kharā mālikanī) chhe ane pote to mātra rakhevāḷ
(chokīdār) chhe; e lakṣhmīne to koī bījo ja bhogavashe.
लच्छीसंसत्तमणो जो अप्पाणं धरेदि कट्ठेण ।
सो राइदाइयाणं कज्जं साहेदि मूढप्पा ।।१६।।
लक्ष्मीसंसक्त मनाः यः आत्मानं धरति कष्टेन ।
स राजदायादीनां कार्यं साधयति मूढात्मा ।।१६।।
arthaḥ — je puruṣh lakṣhmīmān āsaktachitta thaīne potānā
ātmāne kaṣhṭamān rākhe chhe te mūḍhātmā mātra rājāonun ane kuṭumbīonun
ja kārya sādhe chhe.
bhāvārthaḥ — lakṣhmīmān āsaktachitta thaīne tene kamāvā māṭe tathā