16 ]
[ svāmikārttikeyānuprekṣhā
जइ देवो वि य रक्खदि मंतो तंतो य खेत्तपालो य ।
मियमाणं पि मणुस्सं तो मणुया अक्खाया होंति ।।२५।।
यदि देवः अपि च रक्षति मन्त्रः तन्त्रः च क्षेत्रपालः च ।
म्रियमाणं अपि मनुष्यं तत् मनुजाः अक्षयाः भवन्ति ।।२५।।
arthaḥ — maraṇane prāpta thatā manuṣhyane jo koī dev, mantra, tantra,
kṣhetrapāl ane upalakṣhaṇathī loko jemane rakṣhak māne chhe te badhāy
rakṣhavāvāḷā hoy to manuṣhya akṣhay thaī jāy arthāt koī paṇ mare
ja nahi.
bhāvārthaḥ — loko jīvavāne māṭe devapūjā, mantra-tantra ane auṣhadhī
ādi anek upāy kare chhe. parantu nishchayathī vichārīe to koī jīvatā
(shāshvat) dekhātā nathī, chhatān nirarthak ja mohathī vikalpa upajāve chhe.
have e ja arthane pharīthī draḍh kare chheḥ —
अइबलिओ वि रउद्दो मरणविहीणो ण दीसदे को वि ।
रक्खिज्जंतो वि सया रक्खपयारेहिं विविहेहिं ।।२६।।
अतिबलिष्ट अपि रौद्रः मरणविहीनः न दृश्यते कः अपि ।
रक्षमाणः अपि सदा रक्षाप्रकारैः विविधैः ।।२६।।
arthaḥ — ā sansāramān ati baḷavān, ati raudra – bhayānak
ane rakṣhaṇanā anek prakārothī nirantar rakṣhaṇ karavāmān āvato hovā
chhatān paṇ maraṇ rahit koī paṇ dekhāto nathī.
bhāvārthaḥ — gaḍh, koṭ, subhaṭ ane shastra ādi rakṣhānā anek
prakārothī upāy bhale karo parantu maraṇathī koī bachatun nathī ane sarva
upāyo viphaḷ (niṣhphaḷ) jāy chhe.
have paramān sharaṇ kalpe tenā agnānane darshāve chheḥ —
एवं पेच्छंतो वि हु गहभूयपिसायजोइणीजक्खं ।
सरणं मण्णइ मूढो सुगाढमिच्छत्तभावादो ।।२७।।