22 ]
[ svāmikārttikeyānuprekṣhā
इत्येवमादिदुःखं यत् नरके सहते एकसमये ।
तत्सकलं वर्णयितुं न शक्नोति सहस्रजिह्वः अपि ।।३७।।
arthaḥ — e pramāṇe pūrva gāthāmān kahyān tene māṇḍīne je duḥkho
te narakamān ek kāḷamān jīv sahan kare chhe tenun kathan karavāne, jene
hajār jībh hoy te paṇ samartha thato nathī.
bhāvārthaḥ — ā gāthāmān narakanān duḥkhonun vachan agocharapaṇun kahyun
chhe.
have narakanun kṣhetra tathā e nārakīonā pariṇām duḥkhamay ja chhe
te kahe chheḥ —
सव्वं पि होदि णरये खेत्तसहावेण दुक्खदं असुहं ।
कुविदा वि सव्वकालं अण्णोण्णं होंति णेरइया ।।३८।।
सर्वं अपि भवति नरके क्षेत्रस्वभावेन दुःखदं अशुभम् ।
कुपिताः अपि सर्वकालं अन्योऽन्यं भवन्ति नैरयिकाः ।।३८।।
arthaḥ — narakamān kṣhetrasvabhāvathī ja badhuy duḥkhadāyak chhe. ashubh
chhe tathā nārakījīv sadākāḷ paraspar krudhit chhe.
bhāvārthaḥ — kṣhetra to svabhāvathī duḥkharūp chhe ja, parantu nārakī
(jīvo) paraspar krodhī thatā thakā ekabījāne māre chhe. e pramāṇe teo
nirantar duḥkhī ja rahe chhe.
अण्णभवे जो सुयणो सो वि य णरए हणेइ अइकुविदो ।
एवं तिव्वविवागं बहुकालं विसहदे दुःक्खं ।।३९।।
अन्यभवे यः सुजनः सः अपि च नरके हन्ति अतिकुपितः ।
एवं तीव्र विपाकं बहुकालं विषहते दुःखम् ।।३९।।
arthaḥ — pūrvabhavamān je svajan – kuṭumbī hato te paṇ ā narakamān
krodhī banīne ghāt kare chhe. e pramāṇe tīvra chhe vipāk jemano evān
duḥkho ghaṇā kāḷ sudhī nārakījīvo sahan kare chhe.