bhāvārthaḥ — evān duḥkho sāgaropam (kāḷ) sudhī sahan kare chhe
to paṇ āyuṣhya pūrṇa karyā vinā tyānthī nīkaḷavun banatun nathī.
have tiryañchagatinān duḥkhone sāḍāchār gāthāo dvārā kahe chheḥ —
❈ tiryañchagatinān duḥkho ❈
तत्तो णीसरिदूणं जायदि तिरिएसु बहुवियप्पेसु ।
तत्थ वि पावदि दुःखं गब्भे वि य छेयणादीयं ।।४०।।
ततः निःसृत्य जायते तिर्यक्षु बहुविकल्पेषु ।
तत्र अपि प्राप्नोति दुःखं गर्भे अपि च छेदनादिकम् ।।४०।।
arthaḥ — e narakamānthī nīkaḷīne anek prakāranā bhedovāḷī je
tiryañchagati temān (jīv) utpanna thāy chhe; tyān paṇ garbhamān te duḥkh
pāme chhe. ‘अपि’ shabdathī sammūrchhan thaī chhedanādikanān duḥkh pāme chhe.
तिरिएहिं खज्जमाणो दुट्ठमणुस्सेहिं हण्णमाणो वि ।
सव्वत्थ वि संतट्ठो भयदुक्खं विसहदे भीमं ।।४१।।
तिर्यग्भिः खाद्यमानः दुष्टमनुष्यैः हन्यमानः अपि ।
सर्वत्र अपि संत्रस्तः भयदुःखं विषहते भीमम् ।।४१।।
arthaḥ — e tiryañchagatimān jīv, sinh – vāgh ādi vaḍe bhakṣhaṇ
thato tathā duṣhṭa manuṣhya (mlechchha, pāradhī, māchhīmār ādi) vaḍe māryo
jato thako sarva ṭhekāṇe trāsayukta banī raudra – bhayānak duḥkhone atishay
sahan kare chhe.
अण्णोण्णं खज्जंता तिरिया पावंति दारुणं दुक्खं ।
माया वि जत्थ भक्खदि अण्णो को तत्थ रक्खेदि ।।४२।।
अन्योऽन्यं खादन्तः तिर्यञ्चः प्राप्नुवन्ति दारुणं दुःखम् ।
माता अपि यत्र भक्षति अन्यः कः तत्र रक्षति ।।४२।।
arthaḥ — e tiryañchagatimān jīv paraspar bhakṣhaṇ thatā thakā utkr̥uṣhṭa
sansārānuprekṣhā ]
[ 23