अथ गर्भे अपि च जायते तत्र अपि निवडीकृत-अङ्गप्रत्यङ्गः ।
विषहते तीव्रं दुःखं निर्गच्छन् अपि योनितः ।।४५।।
arthaḥ — athavā garbhamān ūpaje to tyān paṇ hasta-pādādi aṅg
ane āṅgaḷān ādi pratyaṅg e badhā ekaṭhā saṅkuchit rahyā thakā (jīv)
duḥkh sahe chhe ane tyānthī yonidvāre nīkaḷatān te tīvra duḥkhane sahan kare
chhe.
vaḷī te kevo thāy, te kahe chheḥ —
बालो वि पियरचतो परउच्छिट्ठेण वड्ढदे दुहिदो ।
एवं जायणसीलो गमेदि कालं महादुक्खं ।।४६।।
बालः अपि पितृत्यक्तः परोच्छिष्टेन वर्धते दुःखितः ।
एवं याचनशीलः गमयति कालं महादुःखम् ।।४६।।
arthaḥ — garbhamānthī nīkaḷyā pachhī bāḷ avasthāmān ja māt-
pitā marī jāy to duḥkhī thato thako pārakī uchchhiṣhṭa vaḍe jīvananirvāh
karato tathā māgavāno ja chhe svabhāv jeno evo te, mahāduḥkhe kāḷ
nirgaman kare chhe.
vaḷī kahe chhe ke e badhun pāpanun phaḷ chheḥ —
पावेण जणो एसो दुक्कम्मवसेण जायदे सव्वो ।
पुणरवि करेदि पावं ण य पुण्णं को वि अज्जेदि ।।४७।।
पापेन जनः एषः दुःकर्मवशेन जायते सर्वः ।
पुनः अपि करोति पापं न च पुण्यं कः अपि अर्जयति ।।४७।।
arthaḥ — ā lokanā badhā manuṣhyo pāpanā udayathī
ashātāvedanīy, nīchagotra ane ashubhanām – āyu ādi duṣhkarmanā vashe
evān duḥkho sahan kare chhe topaṇ pāchhā pāp ja kare chhe, paṇ pūjā,
dān, vrat, tap ane dhyānādi chhe lakṣhaṇ jenun evān puṇyane upajāvatā
nathī e moṭun agnān chhe.
sansārānuprekṣhā ]
[ 25