❈ mand-tīvrakaṣhāyanān pragaṭ draṣhṭānt ❈
सव्वत्थ वि पियवयणं दुव्वयणे दुज्जणे वि खमकरणं ।
सव्वेसिं गुणगहणं मंदकसायाण दिट्ठंता ।।९१।।
सर्वत्र अपि प्रियवचनं दुर्वचने दुर्जने अपि क्षमाकरणम् ।
सर्वेषां गुणग्रहणं मन्दकषायाणां दृष्टान्ताः ।।९१।।
arthaḥ — sarva jagyāe shatru-mitrādimān priy-hitarūp vachan
bolavān, durvachano sāmbhaḷīne paṇ durjano pratye kṣhamā karavī tathā sarva
jīvonā guṇ ja grahaṇ karavā — e sarva mandakaṣhāyī jīvonān draṣhṭānt chhe.
अप्पपसंसणकरण पुज्जेसु वि दोसगहणसीलत्तं ।
वेरधरणं च सुइरं तिव्वकसायाण लिंगाणि❃ ।।९२।।
आत्मप्रशंसनकरणं पूज्येषु अपि दोषग्रहणशीलत्वम् ।
वैरधारणं च सुचिरं तीव्रकषायाणां लिङ्गानि ।।९२।।
arthaḥ — potānī prashansā karavī, pūjya puruṣhonā paṇ doṣh
grahaṇ karavāno svabhāv rākhavo tathā ghaṇā kāḷ sudhī vair dhāraṇ karī
❃हरिततृणाङ्कुरचारिणि, मन्दा मृगशावके भवति मूर्च्छा
।
उन्दरनिकरोन्माथिनि, माज्जारे सैव जायते तीव्रा ।।
(shrī puruṣhārthasiddhiupāy – 121)
arthaḥ — līlā ghāsanā aṅkur charavāvāḷā haraṇanā bachchāmān (e ghās
charatī veḷā) paṇ tatsambandhī mūrchhā mand hoy chhe tyāre te ja hinsā undaronā
samūhanun unmanthan karavāvāḷī billīmān tīvra hoy chhe. haraṇ to svabhāvathī ja
līlān ghāsanī adhik shodhamān rahetun nathī chhatān jyāre tene līlun ghās maḷī jāy
to te thoḍun ghaṇun khāīne tene chhoḍīne bhāgī jāy chhe, parantu billī to potānā
khādyapadārthanī tapāsamān svabhāvathī ja adhik cheṣhṭit rahe chhe. vaḷī te khādya padārtha
maḷatān temān eṭalī badhī anurakta thāy chhe ke māthā upar ḍāṅg māravā chhatān
paṇ tene chhoḍatī nathī. eṭale ā haraṇ ane billī e be, mand ane
tīvrakaṣhāyanān saral ane pragaṭ udāharaṇ chhe.
āsravānuprekṣhā ]
[ 51