AtmagnAn vinAnun shAstragnAn vyartha chhe —
जो णवि जाणइ अप्पु परु णवि परभाउ चएइ ।
सो जाणउ सत्थइं सयलं ण हु सिवसुक्खु लहेइ ।।९६।।
यः नैव जानाति आत्मानं परं नैव परभावं त्यजति ।
स जानातु शास्त्राणि सकलानि न खलु शिवसौख्यं लभते ।।९६।।
nij pararUpathI agna jan, je na taje parabhAv;
jANe kadI sau shAstra paN, thAy na shivapur rAv. 96.
anvayArtha — [यः] je [परं आत्मानं] paramAtmAne [न एव
जानाति] jANato nathI ane [परभावं] parabhAvane [न त्यजति] chhoDato
nathI, [सः] te [सकलानि शास्त्राणि] bhale sarvashAstro [जानातु] jANe paN
te [खलु] nishchayathI [शिवसौख्यं न लभते] shivasukhane pAmato nathI. 96.
paramasamAdhi shivasukhanun kAraN chhe —
वज्जिय सयल वियप्पइं परम-समाहि लहंति ।
जं विंदहिं साणंदु क वि सो सिव-सुक्ख भणंति ।।९७।।
वर्जितं सकलविकल्पेन परमसमाधिं लभन्ते ।
यद् विन्दन्ति सानंदं किं अपि तत् शिवसौख्यं भणन्ति ।।९७।।
tajI kalpanAjAL sau, paramasamAdhilIn;
vede je Anandane, shivasukh kahetA jin. 97.
anvayArtha — [सकलविकल्पेन वर्जितं] samasta vikalpothI
rahit [परमसमाधिं लभन्ते] paramasamAdhi pAme chhe [यद् सानंदं विदन्ति]
ane je Anand sahit vede chhe, [तत्] tene [किं अपि शिवसौख्यं भणन्ति]
k kshivasukh kahe chhe. 97.
yogasAr
[ 51