ātmāne sambodhavā māṭe men [एकमनसां] ekāgrachittathī [दोहाः] ā
dohā [कृताः] rachyā chhe. 3.
āvā bhayaṅkar sansāramān jīvane rakhaḍavānun kāraṇaḥ —
कालु अणाइ अणाइ जीउ भव - सायरु जि अणंतु ।
मिच्छा - दंसण-मोहियउ णवि सुहदुक्ख जि पत्तु ।।४।।
कालः अनादिः अनादिः जीवः भवसागरः एव अनन्तः ।
मिथ्यादर्शनमोहितः नापि सुखं दुःखमेव प्राप्तवान् ।।४।।
jīv, kāḷ, sansār ā, kahyā anādi anant;
mithyāmati mohe duḥkhī, kadī na sukh lahant. 4
anvayārthaḥ — [कालः अनादिः] kāl anādi chhe, [जीवः
अनादिः] jīv anādi chhe ane [भवसागरः एव अनन्तः] bhavasāgar
anant chhe temān [मिथ्यादर्शन मोहितः] mithyādarshanathī mohit jīv [न
अपि सुखं] sukh to pāmyo ja nathī, [दुःखं एव प्राप्तवान्] ekalun duḥkh
ja pāmyo chhe. 4
tyāre jīv chār gatimān bhamato kem aṭake?
जइ बीहउ चउ-गइ-गमणा तो पर-भाव चएहि ।
अप्पा झायहि णिम्मलउ जिम सिव-सुक्ख लहेहि ।।५।।
यदि भीतः चतुर्गतिगमनात् ततः परभावं त्यज ।
आत्मानं ध्याय निर्मलं यथा शिवसुखं लभसे ।।५।।
chār gati duḥkhathī ḍare, to taj sau parabhāv;
shuddhātam chintan karī, le shivasukhano lābh. 5
anvayārthaḥ — he jīv! [यदि] jo tun [चतुर्गतिगमनात्] chār
yogasār
[ 3