gnānīo [तत्त्वं जानन्ति] tattvane jāṇe chhe [विरलाः] koī viralā ja
[तत्त्वं निशृण्वन्ति] tattvane sāmbhaḷe chhe. [विरलाः] koī viralā ja [तत्त्वं
ध्यायन्ति] tattvane dhyāve chhe ane [विरलाः तत्त्वं धारयन्ति] koī viralā
ja tattvane dhāre chhe. 66.
kuṭumbamoh tyāgavā yogya chheḥ —
इहु परियण ण हु महुतणउ इहु सुहु-दुक्खहं हेउ ।
इम चिंतंतहं किं करइ लणु संसारहं छेउ ।।६७।।
एषः परिजनः न खलु मदीयः एष सुखदुःखयो हेतुः ।
एवं चिन्तयतां किं क्रियते लघु संसारस्य छेदः ।।६७।।
ā parivār na mujataṇo, chhe sukh – duḥkhanī khāṇ;
gnānījan em chintavī, shīghra kare bhavahāṇ. 67
anvayārthaḥ — [एषः परिजनः] ā kuṭumb parivār [न खलु
मदीयः] kharekhar māro nathī, [एषः] e [सुखदुःखयोः हेतुः] e mātra
sukhaduḥkhanun ja kāraṇ chhe, [एवं किं चिन्तयतां] em kanīk chintavatān,
[लघु] shīghra ja [संसारस्य छेदः] sansārano chhed [क्रियते] karavāmān āve
chhe. 67.
asharaṇabhāvanā (sansāramān koī potāne sharaṇ thatun nathī)ḥ —
इदं फणिंद-णरिंदय वि जीवहं सरणु ण होंति ।
असरणु जाणिवि मुणि-धवला अप्पा अप्प मुणंति ।।६८।।
इन्द्रफ णीन्द्रनरेन्द्राः अपि जीवानां शरणं न भवन्ति ।
अशरणं ज्ञात्वा मुनिधवलाः आत्मना आत्मानं मन्यते ।।६८।।
indra, phaṇīndra, narendra paṇ nahīn sharaṇ dātār;
sharaṇ na jāṇī munivaro, nijarūp vede āp. 68
36 ]
yogīndudevavirachitaḥ